Slovensko sa po spoločenskej zmene v roku 1989 dostalo do morálneho a etického úpadku. Prejavilo sa to dôrazom na individuálne požiadavky jednotlivca. Začalo to kupónovou privatizáciou a skončilo priamou privatizáciou veľkých strategických podnikov. Dramaticky poklesla tvorba HDP. Nepodarilo sa vytvoriť strednú kapitálotvornú vrstvu ako potenciálny zdroj príjmov rozpočtu alebo tvorby HDP. Nastal enormný úpadok poľnohospodárskej produkcie. V priebehu niekoľkých rokov Slovensko stratilo pozície na svetových trhoch, zaznamenali sme úpadok v priemysle, predovšetkým v chemickom, ťažkom, zbrojárskom, spotrebnom aj v poľnohospodárstve. Predali sme plynárenské siete, výrobu a distribúciu elektriny, ktorú sme kedysi vyvážali, rozpredala a stále sa rozpredáva pôda cudzincom a zahraničným nadnárodným korporáciám. Dokonca dokážeme predať aj zdroje pitnej vody, ktorá v priebehu niekoľkých rokov môže byť strategickou surovinou, podobne ako dnes ropa. Štát sa stal nástrojom politických strán. Vytratil sa kolektívny duch tvorby hodnôt.
Demokracia priniesla nielen pluralitu názorov, ale aj pocit trvalej neistoty v spoločnosti. S odstupom času pri vývoji spoločnosti čoraz zreteľnejšie registrujeme zápas všetkých politických zoskupení o ekonomickú moc. Naďalej pretrváva korupcia, rodinkárstvo, kriminalita na všetkých úrovniach. Štát namiesto toho, aby zabezpečil rozvoj základných funkcií, pokračuje v privatizácii a odovzdávaní štátneho majetku súkromným osobám, alebo najčastejšie ,,spriazneným“ finančným skupinám. Podnikateľská sféra zaťažená nezmyselnými byrokratickými opatreniami nedokáže vyprodukovať a do štátneho rozpočtu odovzdať požadovaný objem finančných prostriedkov. Štát sa spolieha na výber daní, pričom daňové úniky získavajú obrovské rozmery. Dokedy musia byť občania obeťami krátkozrakosti politikov?
Štát by mal pre zlepšenie spoločenskej situácie a pre zvýšenie kvality života obyvateľov naštartovať proces, ktorý by obnovil dôveru občanov voči politickej reprezentácii a bol by hybnou silou spoločnosti vo všetkých jeho oblastiach, ako sú vymožiteľnosť práva, skvalitňovanie legislatívy, zníženie byrokracie v súlade s uzneseniami a zmluvami s inštitúciami Európskej únie. Do procesu obnovy by sa mali zapojiť elity, ktoré by sa stali reálnymi spoločenskými silami ďalšieho vývoja. Ak budeme len napodobňovať Západ, budeme za ním večne zaostávať.
Martina Prokopovičová
Externý študent politológie TnUAD v Trenčíne